Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Liskovská jaskyňa

Národná prírodná pamiatka


Liskovská jaskyňa bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor úpravou Ministerstva Kultúry SR č. 7453/ 976 zo dňa30. 10. 1976 a Zákonom Národnej Rady SR č.287/1994 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku.

• Celková výmera ochranného pásma, zemského povrchu nad jaskyňou bola stanovená na 18,07 ha.• V ochrannom pásme platí 4 stupeň ochrany z 5 stupňovej škály územnej ochrany prírody a krajiny.

• V súčasnosti jaskyňa dosahuje dåžku 4145 m, čím sa zaraďuje na 11. miesto najdlhších jaskýň Slovenskej republiky.

• Svoj význam má v neposlednom rade aj svojimi archeologickými vykopávkami. Práve tu sa v druhej polovici 19. storočia uskutočnil prvý speleoarcheologický výskum v bývalom Uhorsku. V novovekých výskumoch sa naďalej pokračovalo o čom svedčí aj vzácny objav V.Struhára z roku 1997. Podarilo sa mu odhaliť kompletne neporušené pohrebisko, ktoré reprezentuje zatiaľ jediný doklad staroeneolitického osídlenia v strednej časti severného Slovenska. Medzi najvýznamnejšie objavy novodobej archeológie na tejto lokalite sa považuje aj unikátny nález medeného býčieho dvojzáprahu, ktorý sa datuje do 4. tisícročia pred naším letopočtom. Výnimočnosť nálezu spočíva v tom, že takéto výtvarné spracovanie nemá na Slovensku obdobu a zároveň tu predstavuje najstaršiu kovovú sošku domestikovaného ťažného zvieraťa. O nespornej unikátnosti Liskovskej jaskyne svedčia aj mnohé nálezy medených náušníc a keramiky, ktorá sa ešte v jaskyni nachádza vo veľkom počte. História archeologického výskumu: Jaskyňu už poznal aj M.Bel (1736), koncom 19. storočia vzbudili pozornosť archeologické nálezy v jaskyni, najmä značné množstvo ľudských kostí a iných artefaktov. Po amatérskych vykopávkach K.Krczméryho (1871) a B.Majlátha (1874) vykonal v jaskyni revízny výskum L.Lóczy, všetko odborne zameral a opísal nájdené archeologické nálezy. Odborné spory, či sa v jaskyni našli aj paleolitické nálezy (neandertaloidná lebka, mamutí zub) nie sú vzhľadom na nekompletný materiál dodnes doriešené. Vo všeobecnosti hovorí J. Bárta (1955)o paleolitickom i neolitickom osídlení, púchovské i lužické súviselo s hradiskom na Mníchu.

Pohľad speleológa

Liskovská jaskyňa je vytvorená v šedomodrých žilkovatých vápencoch (tzv. guttensteinských) stredného triasu (anis), ktoré sú sklopené 20 – 28° na západ a pozmenené sústavou porúch. Jaskyňa napriek súhrnnej dåžke chodieb 3780 m (čím je podľa najnovších údajov 11. najdlhšia jaskyňa na Slovensku) sa rozkladá na pôdoryse iba 120 x 100 m (objavy nových možných chodieb a priestorov tento údaj zrejme už v blízkej budúcnosti pozmenia). Jaskyňa predstavuje komplikovaný labyrint chodieb a dómov, ktoré sú vyvinuté nielen horizontálne, ale i vertikálne vo viacerých úrovniach nad sebou. Súvisí to s tým, že jaskyňa bola vytvorená vodami bočného ramena Váhu, ktorý v starších štvrtohorách tiekol severnejšie, vytvoril jaskyňu vo viacerých etapách, jednak pri horizontálnom premiestňovaní svojho koryta, jednak pri postupnom zahåbení vytvoril jaskynné úrovne, geneticky zodpovedajúce riečnym terasám. Z piatich väčších povrchových otvorov vedú štyri do spodných jaskynných častí a jeden do vrchných.

História objavovania

O výskum, objavovanie a prieskum jaskyne sa najviac zaslúžili odborníci i amatérski nadšenci uvedení v nasledujúcej tabuľke. Prieskumníci 1. K.Krczmery 18712. J. Kadavý 18733. B. Majlath 18744. L. Lóczy 1876-18905. G. Primics 18906. J.Mihalík 18907. J. Hampel 18928. K. Siegmeth 1897-18999. J. Volko-Starohorský 1905-190910. F. Tompa 192911. F. Kurti 193012. V. Budaáry 193313. A. Húščava 193814. J. Sladký 193815. E. Piecka, E. Camber 1939,194216. J. Bárta 195517. V. Uhlár 195918. P. Janáčik, S. Šrol 1962-196419. I. Zajonc 196320. A. Droppa 1967/196821. Z. Hochmuth, Patek, Zanvit 1968-197422. P. Jurečka, M.Jurečka... 1998-2007
 


 

dnes je: 24.1.2019

meniny má: Timotej

webygroup

Úvodná stránka