Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

11.ročník krajskej súťažnej prehliadky v prednese (5.6.2018)

11.ročník krajskej súťažnej prehliadky seniorov v umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby (5.6.2018)

Dňa 5. 6. 2018 sa zúčastnil krajskej prehliadky v Malom Čepčíne „Somolického Turiec“ náš člen JDS pán Jozef Roštek so svojou básňou „Na rodnej hrudi – Lisková“. Súťažili 17-ti a zas máme veľkú radosť. Pán Jozef Roštek obstál na l. mieste a postupuje na celoslovenskú prehliadku... Gratulujeme a tešíme sa .. Držíme palce aj naďalej, nech sa darí. A tu je báseň:

Jozef Roštek

Na rodnej hrudi – Lisková

Prečo sa slnko ponáhľaš, postoj nad našou krajinou,

 nech sa zobudí národ náš, veď roky si nebola lenivou.

Kde lúky boli pokosené, polia pekne obrobené,

zbožie do mlyna pripravené a gazda sedel v nedeľu

na lavičke pred domom, spokojný so svojim výtvorom.

 

Teraz je tu doba iná, mamona nás oslepila.

Sused suseda sa bojí, ale Boh sa na nás díva, už sa na nás strojí.

V prvom rade dušu nech máme v poriadku,

robme si v nej často morálnu prehliadku.

 

Keby sa človek zobudil, z hrobu vstal a pozeral,

že tam kde sa nadrel a narobil,

za malú chvíľu, po zmene režimu,

vidí na najúrodnejšej pôde samú západnú fabriku,

pýr a burinu, veru by horko zaplakal.

 

Beda tomu štátu, ktorý včelstvo nemá,

beda tomu ľudu, čo si pôdu predá.

Hory peknie pod rožkatým Chočom

rozprávate dobre a ja viem aj o čom.

O peknej dedine čo leží pod Vami,

tú naši predkovia Lisková nazvali.

 

Milujem Liskovú, rodisko moje, príčinu uviesť prečo?

Dá sa cit srdca vyjadriť písmom, či rečou?

Tam býval otec a moja mať,

pokrvní a toľkí blízky, čo učili ma dobrým byť, postupne od kolísky.

Okolo Liskovej vence hôr a úzke naše polia

hŕstka mne vzácnych domčekov, v prostriedku stará škola.

Poniže je aj kostolík, útecha našej duše,

kde chodili sme Bohu ďakovať na nedeľňajšie omše.

 

Choč, Salatín, Kriváň, či Baranec i naša hora obďaleč,

Dáva nám príchuť ozónu i dokonalú prírodu.

 

Za pluhom kráča otec môj, za ním sa čierna brázda vinie,

občas si zotrie z čela znoj, kto robiť vie, ten nezahynie.

Na poli je aj moja mať, s fruštikom zastala konča úvratí,

najprv musela chleba požehnať, Boží dar je to – silu navráti.

 

Zasadol otec, zasadla matka.

Otec sa modlí Anjel Pána, zvon z veže počuť do ďaleka.

Všetko, čo na poli robilo – zastalo, zatíchlo v posvätnom kľude,

matka ku chlebu srdce pridala, preto tak chutí na rodnej hrude.

01.jpg

02.jpg

03.jpg

04.jpg

IMG_1952.jpg

20180605_204604.jpg

 


 

dnes je: 23.9.2019

meniny má: Zdenka

podrobný kalendár

webygroup

Úvodná stránka